10 znakov, že technologický dlh ochromuje vašu firmu 

Technologický dlh si v spoločnosti vyberá daň viacerými spôsobmi. Prezradíme vám varovné signály, pomocou ktorých zistíte, či dosahuje nebezpečnú úroveň aj vo vašom podnikaní.  

„Na vlastné oči som videl, ako ľudia skákali po súčiastkach lietadla, aby ich zarovnali… takto sa lietadlo nestavia,“ tvrdil Sam Salehpour. Ako inžinier Boeingu upozornil verejnosť na to, že spoločnosť pristupovala pri výrobe modelov 777 a 787 Dreamliner k riskantným skratkám. Napriek tomu, že vedenie upozornil aj na problémy s vŕtaním, ignorovalo ho a presunulo ho na iný projekt. Tam si zas všimol nekvalitné zarovnávanie častí karosérie a tlak na inžinierov, aby schválili prácu, ktorú ešte nestihli skontrolovať.   

Ak firma podobným spôsobom uprednostní rýchle IT riešenie pred dlhodobo efektívnou a bezpečnou stratégiou, hovoríme, že si vytvára technologický dlh. Podľa Sama Salehpoura by tento postup vo výrobe spomínaných lietadiel mohol viesť ku katastrofickým následkom – a ukázalo sa, že mal pravdu. Žiaľ, nedávna havária jedného z nich zapríčinila viac ako 240 úmrtí. 

Technologický dlh narástol 

Spoločnosti, ktoré si chcú udržať konkurencieschopnosť, musia nevyhnutne podstúpiť modernizáciu. Až 71 percent jej vplyvu pritom závisí na technológiách. Ak je však IT tím nútený siahnuť po neoptimálnych jednoúčelových a uponáhľaných riešeniach, často to vedie k zložitým integráciám, špagetovému kódu a najmä k neudržateľnému technologickému dlhu. Ten značke zhltne 10 až 20 % IT rozpočtu určeného na nové produkty. Technologický dlh môžu znásobiť napríklad aj dočasné opravy, ktoré sa stanú trvalými či neaktualizovanie zastaraných riešení, pričom mnohé z týchto krokov majú v danom čase zmysel.  

Daný začarovaný kruh však sťažuje budúce projekty a znásobuje skryté náklady vo forme stratených príležitostí či premrhaných zdrojov. Ak je technologického dlhu priveľa, IT tím stráca svoj čas spravovaním zastaraných systémov, zatiaľ čo náklady na integráciu nových produktov sa stávajú neúnosnými. Skryté problémy v architektúre tiež spôsobujú prekročenie rozpočtov a nedodržanie termínov. Okrem toho, firmy nemôžu naplno využívať pokročilú analytiku, ktorá by zlepšila ich rozhodovanie – bránia im v tom totiž nejednotné dátové architektúry.  

Napriek tomu sa až 60 % oslovených CIOs domnieva, že technologický dlh v ich organizácii za posledné tri roky výrazne vzrástol. Hoci je v určitej miere nevyhnutným nákladom na podnikanie, často môže byť znásobený chybami, ktorým sa oplatí vyhnúť. V TITANS sme preto zozbierali niekoľko varovných signálov, ktoré indikujú, že v spoločnosti sa hromadí technologický dlh:  

1. Chýbajúca architektúra 

Dobre premyslená technologická architektúra ovplyvňuje nielen rozhrania (napríklad aké technologické komponenty sa musia s čím spájať), ale aj bezpečnosť, rozšíriteľnosť a podporovateľnosť softvéru. Nedostatočné využívanie štandardných prístupov k integrácii systémov vedie k rozšíreniu point-to-point integrácie medzi aplikáciami. Pokiaľ sa firma nevie dohodnúť na konzistentnom dátovom modeli, znižuje sa kvalita údajov a náklady rastú.  

Problémom býva aj neflexibilný softvér s balíčkami vyvinutými na mieru či monolitické bloky kódu so zlými rozhraniami, ktoré obmedzujú opätovnú použiteľnosť. Ak firma neudržiava alebo nemodernizuje infraštruktúru potrebnú na prevádzku systémov, riskuje spomalenie služieb v čase zvýšeného používania či dokonca zlyhanie hardvéru alebo softvéru, ktoré môže potenciálne ovplyvniť zamestnancov aj zákazníkov.  

2. Slabé zosúladenie IT a stratégie 

Firmy by mali spozornieť vtedy, keď nie sú schopné objasniť celkovú obchodnú stratégiu či merať vplyv iniciatív IT na strategické požiadavky. Varovným signálom je aj nesúlad medzi financovaním a stratégiou, kedy prideľovanie zdrojov nie je synchronizované s manažmentom portfólia a neexistuje dohoda o tom, ako odhadnúť celkové náklady na vlastníctvo. Nedostatočne zabezpečená integrácia technológií počas fúzií a akvizícií zas vedie k nadmernej zložitosti, osirelým systémom, roztriešteným súborom údajov a neprimeranému riziku.  

3. Žiadna vízia celého životného cyklu 

Technológia, ktorá je zastaraná, ale ešte nie je vyradená, potrebuje neustálu údržbu a opravy, aby sa nestala bezpečnostným rizikom. Okrem toho, ak sú v nej uložené údaje, ich extrahovanie a používanie môže byť s postupom času čoraz ťažšie. Ak nemáte stratégiu ukončenia jej životnosti, môže sa stať, že vaša organizácia nebude spĺňať čoraz prísnejšie predpisy o ochrane osobných údajov a dodržiavaní nariadení – napríklad ak sú v zastaralej technológii uložené informácie v podobe čistého textu, ktoré je potrebné zašifrovať. 

4. Nekompetentné vedenie 

Vývoj trendov prebieha takou rýchlosťou, že organizácie často robia rozhodnutia, ktorým úplne nerozumejú alebo implementujú nepotrebné nástroje. Ďalším zlým scenárom, na ktorý bývajú obzvlášť náchylní CIOs so softvérovým zázemím, je uprednostňovanie krátkodobého zamerania projektov. Mnohé aplikácie sa tak vytvárajú na riešenie konkrétneho obchodného problému bez toho, aby sa uvažovalo o tom, ako sa bude vyvíjať alebo akých ďalších súvislostí sa týka. Okrem toho, ak má firma nedostatok potrebných zručností či obmedzené organizačné kapacity, hrozí jej, že produkty dodá používateľom neskoro. 

5. Slabé riadenie procesov vývoja a údržby 

Mnohé firmy môžu vynechať kritické procesné kroky, ako je spresnenie požiadaviek na aplikáciu, kontrolovanie kódu či záverečné testovanie. Živnou pôdou pre eskaláciu technologického dlhu je aj nedostatočná prioritizácia nevybavených projektov, nevyužívanie nástrojov na plánovanie úloh a chýbajúce prepojenia s obchodnou hodnotou. Ohrozené sú aj značky, ktoré nepravidelne merajú kvalitu kódu, venujú veľa času náročnému manuálnemu testovaniu a ich obnova po poruche je slabá. Situáciu dokážu zhoršiť i viaceré doplnky, ktoré sa odchyľujú od pôvodného zámeru systému, nemajú náležitú dokumentáciu alebo si navzájom odporujú. 

6. Zlá kvalita softvérového kódu 

K danému scenáru dochádza, ak chcú vývojári používať najnovšie nástroje, pre ktoré projekt nemá žiadne obchodné opodstatnenie. Inokedy sa uchyľujú k riskantným skratkám alebo uplatňujú nekvalitné praktiky. Dôvodom chybného kódu môže byť aj absencia onboardingu a programátorských školení. Zle to zvykne dopadnúť i vtedy, keď je tím pod časovým tlakom kvôli chybnému plánovaniu alebo prepisovaniu outsourcovaného kódu. 

7. Neprepojenosť medzi vývojom a prevádzkou 

Jedným z najznámejších problémov vo veľkých organizáciách je scenár, kedy inžinieri navrhujú produkt bez toho, aby najprv zvážili, ako ho bude podporovať tím v prevádzke. To potom vedie k ťažkopádnym riešeniam, ktoré sú neefektívne a náchylné na chyby. Celá programátorská disciplína DevOps existuje z veľkej časti preto, aby tento problém vyriešila, a to tak, že zapojí zástupcov prevádzkového tímu do vývojárskeho tímu.  

Podobná nekompatibilita, keď rôzne skupiny implementujú technológie bez spoľahlivej spolupráce, však nastáva aj mimo programovania. Inžinieri infraštruktúry môžu zavádzať routery, edge počítače alebo zariadenia SD-WAN bez toho, aby vedeli, ako sa budú tieto zariadenia opravovať alebo aktualizovať. Tímy kybernetickej bezpečnosti môžu zavádzať EDR bez toho, aby chápali, ako zapadajú do desktopových služieb podpory.  

8. Citlivé dáta v kóde 

Niekedy programátori povoľujú počas vývoja rozsiahle oprávnenia alebo vkladajú do kódu prístupové údaje, ktoré pred vydaním neopravia. Útočníci tak môžu objaviť citlivé dáta, ako sú heslá alebo certifikáty, čo pre organizácie predstavuje značné bezpečnostné riziko.  

9. Žiadna dokumentácia 

Dôkladná a aktualizovaná technická dokumentácia by mala zaznamenávať celý proces vývoja softvéru, najmä projektový kód a infraštruktúru. Ak ňou firma nedisponuje, príde o cenný čas i peniaze. Napríklad sa môže stať, že súčasní programátori nebudú chápať, prečo sa ich predchodcovia rozhodli kódovať určitým spôsobom. Tímy si totiž ani nemusia uvedomovať, že sa znalosti časom strácajú – niekedy sú informácie izolované kvôli individuálnym zámerom, inokedy kvôli špecifickým povahám pracovných pozícií.  

10. Nedostatočné testovanie softvéru 

Ak sa pri tvorbe aplikácie vynechá testovanie softvéru, nikdy to neskončí dobre. Bežne sa to stáva v organizáciách, ktoré nemajú dostatočnú podporu zabezpečenia kvality, prípadne ešte nezaviedli DevOps s možnosťami automatizovaného testovania. 

Spleť technologických dlhov, ktoré sa týkajú bezpečnosti, infraštruktúry a procesov, má na svedomí aj rýchly prechod na prácu na diaľku v dôsledku COVID-19. Väčšine z nich sa nedalo vyhnúť, pretože organizácie sa museli čo najrýchlejšie prispôsobiť situácii. Vo firmách sa napríklad urýchlili migrácie do cloudu, tímy IT ops sa uskromnili a firemné postupy sa skrátili.  

Pre spoločnosti, ktoré sú utláčané technologickým dlhom, je tak ušetrenie časti rozpočtu na nezaplatenie. Často to dosiahnu prenájmom skúseného IT špecialistu, ktorý im dodá chýbajúce znalosti, odlišnú perspektívu a ďalší pár šikovných rúk. Namiesto toho, aby míňali čas potrebný na nábor nového zamestnanca, sa tak môžu vopred vyhnúť niektorým dôsledkom technologického dlhu. 

Zaujala vás stratégia outsourcingu, ktorú si zvolili aj značky ako WhatsApp, Googgle, Slack či Skype? Ak by ste chceli znížiť množstvo výdavkov, ktoré vás stoja neefektívne riešenia, všetky užitočné informácie o prenájme IT expertov a expertiek nájdete tu.