Absurdné príbehy z IT podpory

Keď technológie nefungujú podľa plánu, zvyčajne nám nie je veselo. Ale ani IT špecialisti, ktorí pomáhajú druhým na dennej báze, to nemajú ľahké. Občas narazia na prípady, ktoré sa im vryjú do pamäti a neskôr skončia zaznamenané na anonymných diskusných fórach pre IT podporu.

V TITANS sme zozbierali zaujímavé i vtipné historky, ktoré verejne zdieľali IT špecialisti z rôznych kútov sveta. Aj keď dúfame, že vás pobavia, cieľom nie je nikoho zosmiešniť. Tak ako každý z nás vyniká v niečom inom, všetci máme i svoju Achillovu pätu. A spojenie niektorých ľudí s technológiami je jednoducho zaujímavé.

Asi chýbal návod na použitie

Môj IT inštruktor popri práci opravuje domáce počítače a raz vyčistil nový laptop stáleho zákazníka, ktorý bol plný malvéru. Povedal mu, že to trvalo niekoľko hodín a musel použiť viacero rôznych antivírusových programov. Zákazníkovi tiež vysvetlil, že problémom bolo to, že nemal žiadny antivírus, a že si určite musí nejaký kúpiť.

O tri mesiace neskôr sa zákazník ozval môjmu inštruktorovi s tým, že jeho počítač je opäť veľmi pomalý a myslí si, že je infikovaný. Znovu mu teda odporučil antivírus, no muž trval na tom, že si ho už kúpil. Počas čistenia počítača však môj inštruktor žiaden antivírusový program nenašiel.
„Myslel som, že ste si ho už kúpili,“ oslovil ho zmätene.

Zákazník na to reagoval tak, že zdvihol balenie programu McAfee, ktoré stále zabalené ležalo vedľa počítača. Muž bol naozaj presvedčený, že keď tam bude ležať, počítač to ochráni.

Môj inštruktor chcel touto historkou poukázať na to, že úroveň ľudskej hlúposti by sa nikdy nemala podceňovať. Aj ja sám som sa často stretával s ľuďmi, ktorí tvrdili, že ich televízory alebo počítače nemusia byť napojené na elektrinu – vraj „Má to batérie, nepotrebuje to elektrinu!“.

Poctivé zálohovanie IT údajov

Jednej žene, ktorá vkladala údaje na disketu, bolo povedané, že na konci každého dňa musí urobiť kópiu, aby mala zálohu. Keď sa asi o 6 mesiacov neskôr disk poškodil, technik sa jej spýtal, či má kópie. Otvorila zásuvku kartotéky a vytiahla stoh papiera, pričom na každom liste bola fotokópia diskety. 

Nefunguje mi internet

Na IT podporu nám raz prišla staršia pani s opotrebovaným laptopom. Hneď som predpokladal, že nasledujúcich pár hodín to bude utrpenie. 

“Pane, nemám na svojom notebooku internet!“ sťažovala sa. „Všetko bolo v poriadku, kým som ho nezaniesla do IT podpory XYZ na vyčistenie.”

To bolo ešte horšie. Keďže som poznal XYZ, konkurenčnú IT podporu v tomto malom meste, myslel som si, že niečo poriadne pokašľali, ako už mnohokrát predtým. Laptop sa však naštartoval rýchlo, ako keby to bol nový stroj z NASA. Zapol som Chrome, žiaden problém. 

“Pani, vyzerá to, že tu všetko funguje dobre, internet funguje v poriadku, ste si istá, že nejde o problém s vaším pripojením?” uisťoval som sa.

Pozrela na mňa, ako keby som urazil jej predkov. 

“NEVIDÍTE, PANE, ŽE MI Z POČÍTAČA VYMAZALI INTERNET!”

Vtedy mi to došlo. Niekto v XYZ vymazal z jej notebooku Internet Explorer a nahradil ho Chrome. Chudera, nemala ani potuchy, čo je Chrome. Vrátil som teda ikonu Internet Explorera na plochu a nastavil som ju tak, aby spúšťala Chrome. 

“Hotovo! Môžete to skontrolovať, madam,” podal som jej laptop.

“Hej, znova to funguje!” potešila sa. “A teraz to vyzerá oveľa lepšie. Vy, pane, ste čarodejník! 

Bez výčitiek svedomia som jej za to naúčtoval 20 €.

IT bezpečnosť je prvoradá

Keďže pracujem v IT, pravidelne kontrolujem firemné heslá, aby som sa uistil, že nie sú ľahko uhádnuteľné. Veľa času tiež venujem nastavovaniu serverov, ktoré zabezpečujem najlepšie, ako viem. Keď som odchádzal zo stretnutia na jednom z oddelení, všimol som si na stene zoznam hesiel všetkých zamestnancov. Manažér mi povedal, že je to len pre prípad, keď by niekto nebol v kancelárii – aby sa k jeho počítaču mohol dostať niekto iný. Ach.

Nechtiac som vybavil kolegyni výpoveď

Keď som v roku 1997 nastúpil do svojej prvej práce, šéf mi ukazoval pracovisko, no vtom dostal dôležitý telefonát a nechal ma čakať pred svojou kanceláriou s tromi sekretárkami. Začali sme sa rozprávať o našej práci a jedna z nich sa sťažovala, ako musí sledovať nejaké veci na serveri, aby mohla vypracovať správy, ktoré šéf chcel každý deň, a že je to proste tá najnudnejšia a najúnavnejšia blbosť.  

Samozrejme, ako IT nadšenec tesne po dvadsiatke som chcel na ľudí naozaj zapôsobiť a vďaka danej sekretárke mi priamo do lona spadla skvelá príležitosť. Počas obednej prestávky som preto napísal jednoduchý skript, ktorý zhromaždil všetky informácie potrebné pre jej správy, takže stačilo, aby stlačila jedno tlačidlo a uistila sa, že boli vygenerované správne.  

Ponáhľal som sa, aby som jej mohol oznámiť, ako som jej uľahčil tú najhoršiu časť práce, očakávajúc jej nadšenie. Keď som jej to začal rozprávať, vrátil sa šéf z obeda a chcel vedieť, z čoho mám takú radosť. Keď som im povedal, ako som automatizoval tvorbu denných správ, jeho tvár sa rozžiarila, zatiaľ čo ona reagovala presne opačne. 

Ukázalo sa, že vypracovávanie týchto správ bolo vlastne všetko, čo robila. Šéf ju na to najal, pretože ani netušil, že nejaký z vývojárov môže spraviť to, čo ja. Bol to jej posledný deň v práci, kým mňa okamžite povýšili z junior vývojára na bežného vývojára a zvýšili mi plat za preukázanie veľkej iniciatívy a za to, že som spoločnosti ušetril peniaze za jej mzdu a benefity.

IT podpora nikdy nespí

Pevná linka začala vyzváňať o 5:45 ráno. Vstal som z postele, ale kým som k nej stihol včas dôjsť, stíchla a ozvalo sa zvonenie mobilu. Pomyslel som si, že určite ide o nejakú rodinnú pohotovosť. Kým som sa ponáhľal k telefónu, vystriedala ho opäť pevná linka. Zdvihol som to napoly neprebudený a napoly vystrašený, že sa stalo niečo vážne. 

„Haló?“ 

„Ahoj, tu je X,” ozval sa neznámy hlas. “Máš chvíľku? Nedokážem sa laptopom pripojiť na domácu wi-fi a naozaj potrebujem skontrolovať, či mi ide let načas.“   

„Kto to, dočerta, je?“ 

„Tu je X, som kamarát Y. Stretli sme sa pred pár týždňami. Nefunguje mi internet a spomenul som si, že pracuješ v IT, tak som si vyhľadal tvoje číslo a zavolal ti. Môžeš mi rýchlo pomôcť?”

Asi si viete predstaviť moju reakciu.

Neskôr som zavolal môjmu známemu Y, aby som zistil, či tomu človeku naozaj dal moje číslo domov a na mobil. Vraj áno, včera večer okolo 20:00. Aj jemu som dal jasne najavo, že odteraz je oficiálne na mojom zozname “obľúbencov”. Mal som pokušenie realizovať s oboma počas nasledujúceho týždňa konferenčné hovory uprostred každej noci, ale keďže to by zabránilo spať aj mne, bolo by to kontraproduktívne. Ľudia sú peklo. 

IT, máme tu problém

Jedného dňa som prechádzal kanceláriou, keď vtom jeden človek zvolal: „Konečne! Trvalo vám to dosť dlho. Kláves F1 som stlačil pred viac ako 2 hodinami!“

Babka hrajúca World of Warcraft

Na technickú podporu k nám jedného dňa prišla milá pani okolo sedemdesiatky s obrovským počítačom.

„Nechce sa spustiť,“ tvrdila. „Potrebujem, aby do štvrtka opäť fungoval, lebo ma čaká raid.“ 

„Prepáčte?“ vypadlo zo mňa prekvapene. 

„Som hlavná liečiteľka v mojom guilde a vo štvrtok večer máme raid a ja tam proste musím byť,” vysvetľovala. “Nesúďte ma. Moja vnučka ma do toho dostala. Som na dôchodku, môj manžel zomrel a žijem sama. Potrebujem sa nejako zabaviť.“ 

„Dobre, uvidím, čo sa dá robiť,“ uistil som ju so smiechom. 

Počítač som jej opravil a keď si ho o deň neskôr prišla vyzdvihnúť, darovala mi vlastnoručne upečené sušienky.

Vodotesný model nemáme?

Prišiel za mnou kolega a spýtal sa ma, prečo sa mu nezapína počítač. Podišiel som k jeho stolu, na ktorom bola kaluž vody, hneď som vytiahol nabíjací kábel z počítača a zdvihol ho. Z bočných otvorov stroja vytekala voda. „Áno, vylial som si na stôl vodu, mohlo by to byť tým?“ spýtal sa ma kolega. 

Email nepočká

Používateľovi prišiel email, ktorý náš antivírusový softvér okamžite umiestnil do karantény. Muž bol zúfalý a trval na tom, že daný email musí mať. Povedala som mu: „Je mi ľúto, ale obsahuje vírus. Musíte kontaktovať toho, kto vám ho poslal, aby si vyčistil počítač a poslal vám email znovu.“ A on odvetil: „Nemôžete proste na chvíľu vypnúť antivírus, aby som sa dostal k tomuto emailu?“

Vibe coding

V rámci mojej práce poskytujem klientom základnú IT podporu a občas od nich dostávam aj spätnú väzbu o tom, ako náš softvér vylepšiť a vyvinúť pre nich moduly na mieru. 

Raz mi klient dlho a chaoticky opisoval, čo očakáva od modulu na mieru. 

„A potom chceme v spodnej časti tlačidlo na generovanie správy, ale tá správa má byť prispôsobená tomu, kto na ňu klikne, aby…“ 

„To všetko znie realizovateľne, ale je to dosť komplikované,” prerušil som ho. “Navrhujem, aby ste všetky tieto funkcie zhrnuli v bodoch do emailu a ja na tom potom budem môcť pracovať. Ak to vychádza z predchádzajúcich modulov, ktoré sme pre vás navrhli, mali by sme byť schopní mať niečo testovateľné za pár týždňov.“ 

„Ako to myslíte – za pár týždňov?” zopakoval v šoku. “Nekódovali ste to, kým som hovoril? Počul som, že teraz sa všetko vibe kóduje! Myslel som si, že to robíte, kým som vám to hovoril!“ 

Keď počas dovolenky doslova vypnete

Jedna používateľka sa vrátila z dvojtýždňovej dovolenky a trápilo ju, že „všetko je inak“. Nedokázala však presne vysvetliť, v čom zmena spočíva. Jej počítač bol celý čas vypnutý a absolútne nič sa na ňom nezmenilo. Doma však používa Mac, a tak som mal podozrenie, že dôvodom toho, že „všetko je inak“, bola skutočnosť, že dva týždne nehľadela na počítač s Windows.

Podobný obal, odlišný výsledok

Veľký problém nastane, keď si ľudia zamenia stlačený plyn, ktorý je určený na čistenie elektroniky, za prostriedok WD-40 na mazanie zariadení… klávesnica už potom nikdy nie je taká, ako predtým. „Má to byť také mastné?!” čudoval sa jeden zo zákazníkov, ktorému sa toto „podarilo“. *facepalm*   

Čítanie s (ne)porozumením

Aj keď som IT manažér, značnú časť dňa poskytujem podporu zamestnancom vo firme rovnako ako ostatní členovia môjho tímu. Aj napriek opakovaným upozorneniam, aby podávali tikety namiesto obracania sa priamo na IT tím, za mnou často prichádzajú so svojimi problémami. 

Jedného dňa som pracoval na naliehavej požiadavke od nášho viceprezidenta. Aby som sa mohol sústrediť, svoj telefón a stav v Microsoft Teams som si nastavil na režim „Nerušiť“ a zamkol som dvere na kancelárii. 

Po chvíli som začul klopanie. Ignoroval som ho. Klopanie sa však zopakovalo, tentoraz hlasnejšie a vytrvalejšie, a tak som šiel otvoriť dvere.

„Ahoj, vieš, že máš telefón v režime “Nerušiť”?“ spýta sa ma kolega.

Prikývol som.

„A že tvoj status v Teams je tiež nastavený na “Nerušiť”?“ 

„Áno.“ 

„Prečo?“ 

„Lebo som nechcel, aby ma rušili.“ 

Nastalo krátke ticho. 

„Aha… to dáva zmysel,” povedal kolega. “Takže máš čas? Potrebujem pomoc.“ 

„Nie, mám dosť práce. Je to naliehavé?“ 

„Nie, môže to počkať.“ 

„Prosím, pošli žiadosť a niekto z tímu ti pomôže.“ 

„Dobre. Ďakujem!“ 

Logika bolí

Jednou z mojich obľúbených požiadaviek, ktorá sa pravidelne opakuje, je: „Nespomínam si na heslo do emailu. Prosím, pošlite mi emailom nové heslo.“

Bez komentára

Zákazník sa mi raz cez telefón sťažoval, že mu vôbec nefunguje počítač. Po tom, čo sme prešli všetky štandardné otázky typu „je počítač zapojený do zástrčky atď.“, som si začala myslieť, že muž potrebuje nový napájací zdroj alebo niečo podobné. Vtedy som v pozadí začula, ako niekto ďalší hovorí: „Zaujímalo by ma, ako dlho bude výpadok prúdu trvať tentoraz.“

Takmer to Googlu prešlo

Aj keď nie sme Google, náš produkt má integrovanú službu Google Maps. Samozrejme, jednou z funkcionalít je preto i satelitný pohľad. 

Raz nám zavolal človek, ktorý sa sťažoval, že naše mapy sú neaktuálne.

„Používame Google Maps, takže všetky naše údaje pochádzajú od nich,” vysvetľoval som. “Môžete mi vysvetliť, čo konkrétne je neaktuálne?“ 

„Bývam v [meste] a keď sa pozriem na svoj byt vo vašom nástroji, vidím pred ním moje auto. Ale momentálne som na výlete a bývam u kamaráta. Pred jeho domom vidíme na mape jeho auto, ale to moje tam zaparkované nie je!“

„No, sú to satelitné fotografie, nie živé zábery, takže…“ 

„To viem, nie som idiot! Ale som tu už celé dopoludnie a stránka sa neobnovila. Kedy to opravíte?!”

On – off

V mojej predchádzajúcej práci som mal kolegyňu, ktorá vždy, keď prišiel čas reštartovať počítač, vliezla pod stôl, odpojila všetky káble, znovu ich všetky zapojila, vyliezla spod stola a oznámila mi, že počítač reštartovala. Ešte lepšie bolo, keď som ju požiadal, aby sa odhlásila a znovu prihlásila – vtedy urobila to isté.

Nájdite 10 IT rozdielov

Raz som dostal požiadavku s textom: „používateľ žiada o prechod späť z Chrome na Google“. 

IT sektor zaostáva

Pracovala som na softvéri, pri ktorom sa zvyčajne používajú dva až štyri veľké monitory. Práve som inštalovala niektoré základné aktualizácie softvéru, keď sa ma používateľ spýtal: „Môžete mi uľahčiť presúvanie tej šípky myši na ostatné obrazovky?“ 

„Môžeme upraviť nastavenia systému Windows tak, aby sa pohyb myši zrýchlil,“ ponúkla som mu. 

„Nie!” mávol rukou. “Nechcem musieť hýbať myšou. Chcem len, aby sa kurzor objavil na druhej obrazovke, keď to potrebujem.“ 

„Môžem vytvoriť klávesovú skratku na presúvanie myši. Ctrl+1 pre prvý monitor, Ctrl+2 pre druhý a tak ďalej.“ 

„Nechcem stláčať žiadne klávesy,” trval na svojom. 

„Ako by ste chceli počítaču povedať, na ktorej obrazovke chcete mať kurzor myši?“ nechápala som. 

Dve sekundy na mňa pozeral prázdnym pohľadom.

„Takže nemôžete urobiť nič?“ spýtal sa nakoniec. 

„Je mi ľúto, modul schopný čítať myšlienky bude k dispozícii až vo verzii 6.66.”

Postojačky sa nemožno prihlásiť do IT systému

V osemdesiatych rokoch som narazil na zaujímavý prípad z high-tech továrne na výrobu ťažkých strojov. Vo výrobnej hale boli terminály pripojené k hlavnému počítaču a používateľ tvrdil, že vždy, keď sa postaví, nemôže sa doň prihlásiť. Myslel som si, že ide o jeden z „tých“ telefonátov a položil som mu obvyklé otázky: Je zapnuté napájanie? Čo vidíte na termináli? Zabudli ste heslo?

Používateľ však trval na tom, že vie, čo robí. „Keď sedím, môžem sa prihlásiť a všetko funguje, ale keď stojím, nemôžem sa prihlásiť.“ 

„Medzi stoličkou a terminálom nemôže existovať žiadna súvislosť a sedenie alebo státie by v žiadnom prípade nemalo ovplyvňovať schopnosť prihlásiť sa,“ namietal som. 

Po dlhom telefonickom dohadovaní som to nakoniec vzdal a išiel som do ich výrobnej haly. Sadol som si k terminálu, prihlásil som sa heslom používateľa a všetko bolo v poriadku.

„Teraz sa odhláste, vstaňte a skúste to znova,“ nedal sa odbiť.

Spravil som tak, ako chcel a zrazu… neplatné heslo. 

No dobre, to je len náhoda, pomyslel som si. Skúsil som to znova, no ani tentoraz sa mi nepodarilo prihlásiť. Na tretíkrát bol výsledok rovnaký. Bol som zmätený, tak som stále postojačky skúsil aj svoj vlastný účet na mainframe, no opäť – neplatné heslo. Sadol som si a podarilo sa mi prihlásiť sa bez problémov. Tento prípad sa z bláznivého používateľa zmenil na naozaj fascinujúci bug. 

Správy o termináli, ktorý mal ako vstupné zariadenie stoličku, sa šírili rýchlo. Výroba sa zastavila, pretože technikov v továrni zaujímalo zábavné debuggovanie. Väčšina sa dokázala prihlásiť bez problémov, niektorí to nevedeli postojačky a ďalším to nešlo bez ohľadu na to, či stáli alebo sedeli.     

Nakoniec sa prišlo na to, že nejaký vtipkár vytiahol z klávesnice dva klávesy a vymenil ich miesta. Ja a muž, ktorý mi problém ohlásil, sme mali jedno z daných písmen v hesle. Keďže sme obaja boli relatívne dobrí v písaní, posediačky sme sa nepozerali na klávesnicu. Ale písanie v stoji bolo niečo, na čo sme neboli zvyknutí, a preto sme sa museli na ňu pozerať, takže sme stlačili nesprávne klávesy. Niektorí používatelia nevedeli písať bez pozerania sa na klávesnicu, tak sa im vôbec nepodarilo prihlásiť. Iní zase nemali vo svojich heslách tieto písmená, takže ich vymenené klávesy nijako neobmedzovali.